reklama

Spojme sa, aby nezabíjali nikde živého človeka.

Má význam nenásilný odpor, účasť na manifestácii za podporu prenasledovaných kresťanov a ľudí iného vierovyznania? Je budúcnosť západného sveta s upadajúcou demografickou krivkou už predurčená? Je ešte šanca nahradiť kvantitatívnu prevahu kvalitatívnou. Ale k tomu je potrebné konať dobro, lebo hriechom nemusia byť iba zlé myšlienky a skutky, ale aj zanedbávanie brániť spoločné dobro, životy iných trpiacich a nevinných. Lebo v každom živom človeku je aj „gén zapálenia sa pre rast". Chce to začať, nebáť sa, spojiť sily, prejaviť tento vnútorný potenciál a plávať „proti prúdu", proti alfa samcom s dominantným „sebeckým génom", nech sú z hocijakého košiara, aj v našich radoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Keď som v poslednom článku „Aký je svet? Sladký citrón." písala o genocíde Tibeťanoch, ktorí sú desiatky rokov pred našimi očami ako národ likvidovaní čínskymi komunistami, nevedela som, že sa o pár dní v Bratislave zúčastním manifestácie na ochranu prenasledovaných kresťanov a ľudí iného vierovyznania, čo rečníci opakovali v každej ich vete. Tento okamih patrí k tým zmysluplným chvíľam v mojom živote. A vôbec celý deň bol mimoriadny. Lebo každý život má cenu, nie iba ten môj.

Keď už som šla do Bratislavy, tak som si pripravila viac pekných chvíľ. Navštívila som židovské mauzóleum s hrobkami židovských rabínov, aj s hrobkou Chatama Sofera. Dozvedela som sa veci, ktoré som si predtým naplno neuvedomovala, napr. ich vieru, že sa každý z nich môže priamo napojiť na Boha (už druhá vec je, koľkí to dokážu). A nepotrebujú prostredníka, aby zistili, čo treba robiť, ktorú z alternatív zvoliť. Že rabín je iba učiteľ. Aj vďaka pôsobeniu Chatama Sofera Židia na celom svete prežili, lebo sa dokázali zapáliť pre svoju vieru aj v dobrých časoch rovnosti s ostatnými. Vedia ísť proti prúdu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bohužiaľ, je veľa odborných informácií, a modelov psychiky, ktoré vzišli z výskumov duševne chorých, s chorobnou agresiou, či chorobným strachom, aj historikov, koncentrovaných na tie najhoršie chvíle svojho národa, ľudstva, obdobie svetových vojen, krviprelievania nevinných, a tak tu máme obraz človeka s dominantným „sebeckým génom".

Prototypy násilníkov, Jackov Rozparovačov, alebo krstných otcov, zabijakov a manipulátorov udržujú v nás skepsu, že niet cesty ako ozdraviť tento svet. Len bezmocne reflektovať morálny úpadok ľudstva. Niektorí poprední vedci od nás chcú, aby sme sa nevzpierali, chápali a tolerovali, že sa množia alfa samci s dominantným „sebeckým génom", priamo, či od chrbta zákerne, mečom či perom likvidujúcich slabších, s cieľom aby druh homo sapiens sapiens prežil. Niektorí vidia prototypy takýchto mačov v ateistoch, iní v náboženských a politických vodcoch. Ale existujú v každom košiari. Je ozaj pravdou, že prevažujú? Že sme dodnes prežili, lebo naši prapredkovia a starí rodičia bez rozdielu rasy, národností, kultúry, vzdelania, či vierovyznania boli drsňáci, schopní kedykoľvek a kohokoľvek zabiť, zavraždiť? A tí slušnejší, jemnejší, nenásilní sú minoritou, lebo zlyhali v boji o prežitie podľa Darwinovej evolučnej teórii? Lebo išli proti prúdu? Spomenula som si na miliardu hinduistov, ktorí nedokážu zabiť ani kravu, po tisícročia dodnes dodržujú vegetariánstvo, na miliardu budhistov, bojujúcich nenásilným odporom ako dnes my tu v Bratislave. A na väčšinu kresťanov, židov, moslimov, ktorí nedokážu zabiť človeka. Lebo ctia filozofiu života a zapálili sa pre „rast".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred manifestáciou som si bola pozrieť aj relikvie sv. Cyrila. V dóme sv. Martina som sa zamyslela nad životom a snažením vierozvestcov. Nebojovali v tom čase proti moslimom, či ateistom. Ich najbližší žiaci a stúpenci boli likvidovaní na podnet franských kňazov. Išli proti prúdu. Zaradila som sa medzi manifestujúcich a zapálila sviečku, ktorá vo vetre neustále zhasínala, a ja som svetlo napriek tomu trpezlivo udržiavala. Došlo mi, že možno tu na Hviezdoslavovom námestí nestoja žiadni alfa samci, ani alfa samice, aj keď niektorí ako J.Čarnogurský a V. Palko, boli svojho času považovaní za „ťažkú váhu" nenásilne rezistetných.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale pozerajúc dookola na vážne citlivé tváre, s vnútorným úsmevom a odhodlaním, nepochybovala som, že koluje v nás celkom iný gén než iba ten sebecký. Gén „vnútorne zapálených" s nenásilným a vytrvalým odporom, schopných ísť proti mainstreamu. Nielen V.Palko, aj mladí konzervatívci, aj J. Čarnogurský svoje príspevky venovali kresťanom i nekresťanom, ktorí trpia a sú zabíjaní za svoje vierovyznanie. Spomenuli moslima - ministra, ktorý bránil obvinenú kresťanku, a bol svojim body-guardom zavraždený, lebo zabudol, nerešpektoval, ktorým smerom tečie hlavný muslimský prúd.

Došlo mi, najmä po vypočutých prejavoch, koľko veľa vecí my tu na námestí dokážeme urobiť, ak sa spojíme s ľuďmi dobrej vôle aj inde, ak zaklopeme na parlamentné, vládne, ministrove dvere a nedáme sa odbiť. Ak rozpoznáme seba samých a nenecháme sa zmanipulovať, akí sme všetci zlí a zabijaci. Lebo ide o život tých, ktorí trpia, že pracujú na sebe a chcú získať skrze vieru a duševné cvičenia vyššie poznanie, nie vysokoškolský diplom. A oslovila ma myšlienka umiestniť týchto perzekvovaných, väznených, zabíjaných ľudí vysokého morálneho kreditu aj u nás.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uvedomila som si, ako to bolo tam prednesené aj nahlas, že ťažko očakávať pomoc od umiernených moslimov, ktorí sú zabíjaní vlastnými osobnými strážcami. Ale ak ochránime a posilníme životy tých ľudí z ich prostredia, s génom „vnútorne zapálených" pre dobro, pre svoj „rast", tak doma nemusia síce vyhrať ešte vojnu, ale môžu prežiť aj bez dominantného „génu sebeckosti", vyhrať zatiaľ jednu, potom druhú bitku a zapáliť ďalších. Takto môžu azylanti- stúpenci iných vierovyznaní s medzinárodnou, aj našou podporou znovu vstúpiť do nenásilného boja, cez svojich spolupracovníkov, stúpencov. Je to síce beh na dlhú trať, čosi iné, než vojenské misie, útok raketami stredného doletu, či bombové samovražedné útoky. Ale tento nenásilný odpor nemusí byť zbytočný. Naopak. Ak prežije západná kultúra, ak čínski komunisti (extrémni moslimovia) nezvalcujú podobne ako Tibeťanov aj Európanov, a nepresvedčia nás, že je ľudskou prirodzenosťou tolerovať genocídu, zabíjanie iných ľudí a národov, príslušníkov iného svetonázoru, potom naša budúcnosť nebude ako „sladký citrón" ale dosiahnuteľné „sladké hrozno".

Anka Galovičová

Anka Galovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám vnuka Peťka, ktorý vie zotrvať v prirodzenom stave mysli, zatiaľ čo ja som sa to musela učiť aj u Dalajlámu Tibetu pod jeho vedením. Rada cestujem za sebapoznávaním najmä na pútne miesta. V knižnici palmových listov v Indii som našla napísaný svoj osud zhodný s mojou profesiou psychologičky pomáhať ľuďom nezakrpatieť, odovzdávať svoje skúsenosti a poznatky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu