Pokoj pre všetkých. Kde je strach niet viery.

Autor: Anka Galovičová | 30.7.2011 o 11:10 | Karma článku: 2,03 | Prečítané:  468x

Pripravujem trasu a časový harmonogram púte do Indie. Mám svoje obľúbené miesta a dobrých priateľov, ktorých chcem navštíviť, a potom objavujem miesta, ktoré ma vnútorne oslovili. Tento krát som k ním zaradila okrem ikony Indie – Tadžmahalu aj 40 km od neho vzdialené mesto Fatehpur Sikri postavené sultánom Akbarom ako : zhmotnenie „viery v Boha“, miesto spojené s jeho vnútornou premenou.

Moslimovia-Mugalovia v 16. st. prevalcovali severnú Indiu. Náboženstvo šírili mečom. Vládca Akbar, ktorý sa narodil a vyrastal v Afganistane, pradedo šacha Džahana, ktorý postavil Tadžmahal, div sveta, po stretnutí so sufijským majstrom žijúcim v Indii na púšti, pochopil podstatu náboženstva, spoločnú všetkým vieram. Vplyvom prebudenia sa z kruťasa stal tolerantný panovník, ktorý presadzoval politiku „pokoj pre všetkých“. Jeho manželkami boli aj kresťanka, hinduistka. Hinduistom odpustil dane z pútnych miest. Všetkým poddaným umožnil vyznávať vlastnú vieru. Na opustenom mieste 40 km od Agry, kde žil sufijský majster, nechal postaviť dokonalé mesto Fatehpur Sikri : zhmotnenie „Viery v Boha“. Počas jeho života bolo hlavným mestom. Zhromaždil komunitu intelektuálov z celého sveta, z rôznych duchovných škôl a náboženstiev, lebo rád debatoval o živote a smrti. Jeho palác a krásna mešita sa zachovali dodnes. Do nej sa vchádza cez Víťazný oblúk s vyrytým Ježišovým textom "Svet je most, prejdi cez neho, ale nestavaj si na ňom dom. Ten, kto uverí aspoň na hodinu, dokáže uveriť na večnosť". Výrok sa týka aj tohto mesta a Akbarovej viery. Kvôli nedostatku vody prestalo byť po smrti Akbara hlavným mestom, ale stalo sa večným klenotom v pokladnici ľudstva. Spolu s Tadžmahalom je toto mesto s 29-tisíc obyvateľmi zaradené medzi Svetové kultúrne pamiatky. Tento príbeh ukazuje, že islam má rôzne podoby a vplyv na ľudí. Rovnako ako kresťanstvo, či iné náboženstvo, alebo duchovná škola. Dnešná globalizácia je realitou. Nedá sa zmraziť ani zastaviť. Podobne ako v celej histórii ľudstva pri miešaní, dobývaní, kolonizovaní, expandovaní iných rás, národov, etník, dochádza k zmiešaným manželstvám, partnerstvám, k rozširovaniu rôznych modifikácii vierovyznaní. Prejavuje sa to aj v rodokmene a genetickej výbave moderného človeka. Zužuje sa % fundamentalistov a nacionalistov. Aj vďaka vzdelaniu a spoločnej pamäti ľudstva. Je pochopiteľné, že Slovensko celé tisícročie žijúce ako menšina v Rakúsko-Uhorskej monarchii, neskôr ako „mladší, menej zrelý brat“ v Československu, malom satelite veľkého ZSSR, urobilo a robí všetko, aby si to vynahradilo a získalo potrebné sebavedomie a identitu. Dnes sú Slováci majoritnou spoločnosťou, a ako sa hovorí, „poturčený horší Turka“. Na získanie súhlasu založiť náboženskú komunitu, ktorá by si tu chcela zriadiť svoj duchovný stánok, je treba 20 000 členov, tuším aj overených potvrdením u notára. Je to ako za socializmu - strach z náboženstiev. Dnes sa cirkvi, tak ako sa báli komunistov, boja inovercov. Zatiaľ mnohým nedošlo, že kde je strach niet viery, len tradície, vonkajšie rituály, a myšlienkové stereotypy. S kontraproduktívnym efektom – šírením materializmu a upevňovaním konzumného štýlu života, aj u veriacich cudzincov – prisťahovalcov, ktorí časom a pobytom na Západe strácajú živý kontakt s vierou bez svojho aj miniatúrneho duchovného stánku kdesi na okraji mesta. Multikulturalizmus je beh na dlhú trať. Vybudovaniu otvorenej spoločnosti by pomohlo umožniť prisťahovalcom spolu s miestnymi nezamestnanými realizovať sa v poľnohospodárstve na ekofarmách. Pri vzájomnej výmene dobrých praktík a vzájomnom poznávaní sa pri spoločnej práci. Jednou ranou by sa zabilo viac múch, a prospelo by to aj efektívnejšej výuke cudzích jazykov konverzáciou v praxi. Kto by sa pri fyzickej práci osvedčil, získal základy slovenského jazyku, potrebné zručnosti IT a základné kultúrne návyky, mohol by sa udomácniť a ďalej u nás rozvíjať. Náboženská tolerancia je otázkou rozvinutej ľudskosti, empatie, súcitenia s druhými, lásky k ostatným ľuďom bez ohľadu na ich rasu, národnosť, vierovyznanie. Ako to jasne zakúsila jedna z mladých účastníčok nórskeho mordu a bolo to medializované na ekumenickej bohoslužbe v chráme sv. Víta v Prahe: „keď dokáže jeden človek svojou nenávisťou urobiť toľko zla, koľko dobra spoločne urobia milujúci ľudia....
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?