Hosť do domu, Boh do domu!

Autor: Anka Galovičová | 2.8.2011 o 9:49 | (upravené 2.8.2011 o 17:02) Karma článku: 2,58 | Prečítané:  372x

Apel na politických a náboženských lídrov. V časopisoch a novinách čítame obsažné materiály venované nórskej tragédii a jej analýze. Je to potrebné a ďakujem. Čo sa týka aktéra hromadnej vraždy, je tam minimum objektívnych informácii z jeho životopisu, z akej rodiny pochádza, je pravda, že otec bol diplomat a žili vo Veľkej Británii, koľko rokov, v akom veku bol, čo tam robil? Chýba popis jeho ukončeného vzdelania, aké má stredoškolské, alebo vysokoškolské vzdelanie? Ako sa v minulosti a donedávna živil z objektívneho hľadiska, kým nezačal vyrábať bombu na farme? Kde žil a pôsobil, kde študoval, v zahraničí alebo v Nórsku príp. na akej škole či univerzite? Aké neformálne vzdelávanie absolvoval? Ako sa dostal do vyše 25 štátov sveta v jeho mladom veku? Kto to financoval príp. z akých projektov? Aké úspešné projekty zrealizoval – z objektívneho hľadiska? Čo študoval, atď. ? Čo znamená tá uniforma, či oblečenie vyššej kasty na fotkách, sú to kostýmy z požičovne, z krajčírskeho salónu ako plesový kostým, alebo jeho vlastná uniforma?

Lepšie by sa dalo posúdiť, o koho ide a čo bolo spúšťačom mordu, keby sa dali subjektívne informácie porovnať s objektívnymi. Potom by sme mohli zistiť prečo sa koncentroval na boj s islamom, a nie napr. na boj s mimozemšťanmi, atď. Pravdivá hĺbková a komplexná analýza je potrebná, nielen z preventívneho, ale aj z výchovno-vzdelávacieho hľadiska. Ináč sa ukazuje, že mladý človek, ktorý dostal možnosť spoznať svet, namiesto poďakovania vlasti, dobrodincom, tým, ktorí peniaze na medzinárodné projekty tvrdo odrobili, a iným národom za pohostinnosť a neformálne vzdelávanie ešte ich zabíja a ide po krku tých, ktorí svojimi projektmi interkultúrneho učenia v zahraničí, či v Nórsku a demokratickými hodnotami mu umožnili svet poznať. Zrejme je pádny dôvod zamlčať tieto informácie, ktoré možno ľahšie získať v dnešnej digitalizovanej dobe o človeku aj mimo pobytu na mieste činu v Nórsku.

Predpokladám, že existujú objektívne zhromaždené tieto informácie, ale z určitého dôvodu neboli uverejnené. Zrejme psychopati nemajú svedomie, keď na výsluchu tento (ne)človek tvrdí, že bolo dobré, užitočné pre Európanov, čo urobil. Ak absolvoval vysokú školu, konkrétne neformálne vzdelávacie kurzy, či bol mládežníckym lídrom, potom je vec závažnejšia a komplikovanejšia. Lebo vzdelanie človeku otvára mnohé dvere a zväčšuje orbit jeho i chorobnej pôsobnosti. V každom prípade ako člen pravicovej politickej strany a pochádzajúc z dobrej rodiny všeobecne možno konštatovať, že máme veľké rezervy vo výchovno-vzdelávacom procese najmä v otázke: „ako vychovať dobrého nenásilného človeka“. Nemyslím pasívneho človeka, ktorý sa nechá dobiť, či okrádať parazitmi. Obávam sa, že viacerí ľudia ani nie sú praktizujúci kresťania, ani multikulturalisti, ale píšu, šíria názory vplyvom sebeckého génu a sebeckých memov zhlukujúcich sa do skupín a podskupín rôznych duševných komplexov, manifestujúcich sa cez ich „vehicle“ t.j. organizmy, podvedomo reagujúcich jedincov, neurotizujúcich našu spoločnosť a vytvárajúcich nepriateľské podhubie „priamo doma“. Nie som neodarwinistka, ale bohužiaľ, nepochybujem, že až na výnimky sme nedosiahli duševnú zrelosť a sebarealizáciu. Že síce podobne ako cirkusové medvede sa tréningom v škole naučíme rôzne zručnosti, memorujeme naspamäť často už neplatné a zastaralé informácie, ktoré vzápätí zabúdame, šírime polopravdy, bojujeme medzi sebou „jazykom“ a vyhrávame plamennými rečami, PR, atď., využívajúc rôzne dichotómie t.č. v spoločnosti aktuálne, módne. Napr. multi-kulti, či islamofóbia a náboženská nevraživosť. Ale za týmto povrchom sa skrýva esencia.

Je dosť jasné, že:

• Globalizovaná Európa podporuje rozvoj sebastredných ambicióznych jednotlivcov, ktorí v súťaži s ostatnými často dávajú rany pod pás, nehrajú férovú hru. Vychováva a podporuje ako vidieť i narcistických jedincov, ktorí získali od spoločnosti veľa, ale nevážia si tých, ktorí im to umožnili a vydreli. Míňa sa účinku jej snaha „zhora“ vychovávať ľudí rešpektujúcich všeľudské hodnoty? Chce to doplniť o alternatívne modely duševného rozvoja postavené na sebarozvíjaní, individuálnom spirituálnom raste, nie intelektuálnom sebapresadzovaní v diskusných fórach.

• Šírenie vierovyznania „mečom na koni“, či samopalom strieľajúc do bezbranných mladých ľudí v uniforme policajta je aj v 3.miléniu kontraproduktívne a deštruktívne nielen pre násilníka. Pre všetkých. Aj preto by mali duchovní predstavitelia a náboženskí lídri, sociálni vedci a osobnosti spoločenského a kultúrneho života viac spolupracovať a dôjsť k spoločnému verejnému vyhláseniu, že sa náboženstvo nedá šíriť nátlakom a násilne. Ani náboženskí, politickí, či multikultúrni rivali likvidovať násilne. Kým nedôjde k ďalším podobným ohavnostiam páchanými na nevinných detí a ľudí v mene kresťanstva, či islamu, alebo iného vierovyznania. Aby sme si naprieč Európou nevysvetľovali ich mlčanie chybne ako ich podvedomý súhlas. Veď sme vstúpili do 3.milénia digitalizácie a znalostnej revolúcie. Hlavne náboženskí lídri by mali byť príkladom rešpektovania iných svetových náboženstiev a svetonázoru, dialógu.

• Je potrebné vytvoriť pracovné tímy a preskúmať fenomény. Veď keď dokážeme lietať do vesmíru a chodiť po Mesiaci, tak vieme zistiť, či sme ako miestna komunita ľudí, zoskupenie národov, ľudstvo schopní mierového súžitia a za akých podmienok. Bolo by veľkou chybou naďalej polarizovať spoločnosť napr. strkaním hlavy do piesku, že tu nejde o boj („jazykom“, či „mečom“), o protikladné názory. Aj keby Nór ABB ako psychopat len zneužil toto spoločenské podhubie islamofóbie a boja proti multi-kulti a vytvoril si z neho „guľu do svojho vražedného kanóna“, aj keby kritika „multi-kulti“ z úst čelných európskych lídrov (podotýkam v rozpore s doteraz platnými a rozširovanými hodnotami EÚ aj cez európske mládežnícke projekty Mládež v akcii ) bola len ich slabou chvíľkou, povzdychom, je potrebné nahradiť (podvedomý) boj samcov spoluprácou sebarozvíjajúcich sa ľudí s odlišnými skúsenosťami a duševnými postojmi. A sem patrí aj určiť prípadne nové pravidlá prisťahovalectva, spolunažívania, integrácie menšín.

• Podporiť projekty mierového súžitia ľudí odlišných názorov a projekty individuálneho rozvoja ľudí, najmä citového a etického rozvoja. Podotýkam reálne projekty, nie také, ktoré žiadajú vymazať minulosť, genocídu domorodcov, miestneho obyvateľstva, či susedných štátov naprieč kontinentov Európanmi, či inými dobyvateľmi. V divadle sa môžeme hrať „na čistých“ a stavať na zelenej lúke. V živote nás minulosť a minulé činy nepustia. Ale dá sa ospravedlniť a zjednať nápravu. Napr. vysvetliť mladým Európanom o čo išlo v kolonizovaní sveta, aké zverstvá sa napáchali a dnes tie kruté činy vynahradiť európskym potomkom z týchto kolónií, ktorých rodičov a prarodičov to karmicky pritiahlo a priťahuje do Európy, v šľapajach svojich pradedov a dedov, kedysi vojakov v kolóniách, ktorí tam nežili ako mnísi v celibáte. Je tak ťažké rešpektovať prírodné, genetické, psychologické a spoločenské zákony a osvojiť si sebareflexiu, Európania? Najmä, ak sme aj my tu ešte do r. 533 rešpektovali zákon karmy a odplaty, kým ho nezrušil pod taktovkou manželky rímskeho cisára Justiniána pápež? Nahliadnime do genetickej výbavy prisťahovalcov....

• Je zrejmé, že treba psychopata Nóra ABB oddeliť od filozofov, budúcich politikov, aktivistov, sociálnych pracovníkov, všetkých tých, ktorí sa snažia konštruktívne nenásilím a „dobývaním pravdou“ ozdraviť životné a sociálne prostredie Európy. Áno, je potrebné neriešiť primárne nórsku tragédiu ako zlyhanie politikov, či detí, tvoriacich si vlastné názory v čase dozretia abstraktného myslenia a najvyššieho inteligenčného kvocientu (15.rok), v čase postpuberty, kedy sa hlavnou témou stáva u mnohých z nich sebapoznanie a sebaidentita, postavená na poznaní svojho okolia, sveta, na interakcii s ostatnými rovesníkmi a dospelými, na tvorbe hodnotového rebríčka. Tu ide o psychosociálny rozvoj. Svet i nás rozvíja vzájomná spolupráca medzi vedcami, umelcami, učiteľmi, objaviteľmi, vynálezcami, špičkovými odborníkmi, žijúcimi na rôznych kontinentoch. Šíriť ich poznatky a vymieňať si dobré praktiky, skúsenosti nám pomáha interkultúrny, interetnický, či medzináboženský dialóg. A s ním ruka v ruke aj kultúrne a poznávacie, mládežnícke projekty, vzájomné obchody, nadnárodné projekty, aby sa títo experti cítili potom v cudzine, v medzinárodných , multikultúrnych vedeckých tímoch „ako doma“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?