Obaja kandidáti nechcú ublížiť Slovákom, keď počúvame ich výroky. Pre Slovensko chcú to najlepšie- seba, či kandidátov, ktorí nepostúpili. Jednoduché riešenie – stačilo by odstúpiť a prenechať miesto „trojke“. Ak to ozaj s tým Slovenskom myslia tak dobre a nielen myslia, aj cítia a vedia v materiálnom svete aj konať. Lebo ako hovorievali naši predkovia: „Cesta do pekla je vydláždená dobrými predsavzatiami“.
Pripomína mi to epizódu za vlády spravodlivého kráľa Šalamúna. Ten nediskutoval o sudcoch, súdnej rade, či najvyššom súde, neoháňal sa kresťanskými obradmi, ale bol živým príkladom spravodlivého a múdreho človeka. Ak sa dve ženy nedokázali dohodnúť, ktorá je skutočnou matkou kojenca, tak ho kázal rozpoliť....a pravá matka hneď skríkla „tá druhá nech si ho nechá!“.
Ale toto vyššie poznanie dokáže pochopiť duchovne pokročilý človek, skutočný kresťan, budhista, judaista, ktorému ide „o dieťa“, nie o seba. Otec národa.
Okrem duševných cvičení kresťanskej mystiky som mala možnosť naučiť sa priamo v kolíske duchovného dedičstva v Indii, či pri Mŕtvom mori a na hore Nebo v Jordánsku, v Egypte - Gize a Luxore, Thébach, v Santiagu de Compostella, či San Giovani Rotondo.... aj iné duševné cvičenia a nájsť cestu do sféry duševna.
Vraj tam rastie strom splnenia želania, čo si pomyslím, to sa splní. Asi viete, čo si želám. A uvidíte, či sa to moje želanie splní do soboty. Nekandidujem za prezidentku Slovenskej republiky. Ale pochopila som transformačný cyklus, že ani judaizmus, ani dharma – védske učenie, či budhizmus, kresťanstvo sa nevyvíjali a nevyvíjajú izolovane od seba, tvoria duchovné bohatstvo ľudstva. Pevne zakorenené v etickom a mentálnom fundamente. V teritóriu „duše“, vyvierajúc z jedného prameňa (seba)poznania. S cieľom – byť synom Pravdy, dcérou Svetla (poznania). Rozvinúť ľudský potenciál. Získať vo vzácnom ľudskom zrodení osvietenie, či nirvanu, samadhi, satori. Laicky povedané – byť pravdovravným, dobrým (pánom svojej mysle) a dostať sa do neba. Ide o cestu „hore“, pozdvihnutie seba i ľudí okolo, národa. Ako to v praxi dokázal otec národa - Mahatma Gandhi a snaží sa Dalajláma, či pápež František. Ide o transformáciu jastva a ukončenie sebastrednosti. Veď mať prezidenta luhára, podvodníka, ktorý sa oblieka do šatu dobrodinca je úpadok Slovákov.
V súčasnosti existuje veľa nových cirkví, siekt, kombinácií, ktoré sľubujú nájsť „nebo“ a strom splnených želaní silou myšlienky, bez rešpektovania zákona karmy. Snažia sa objaviť akúsi skratku, výťah do neba – k stromu splnenia želaní cez vysoké spoločenské postavenie, spoločenskú elitu, banky, tučný účet v nej. Je to prebúdzajúca sa nová veľmoc duše. Títo ľudia veria, že sú najvhodnejší kandidáti. Ide však o fázu v procese poznávania seba. O šaľbu. Veď ani fáza mesiaca nie je večná, ale premenlivá, dočasná. Akosi uniká, že spirituálny človek má bohatstvo „hore“, vládne inde, vo veľmoci duši, nad mysľou, nad egom túžiacim stať sa prezidentom „ pre dobro Slovákov“.
Dokážu si Slováci uvedomiť, že sa tento krát hrá „o dušu“? O zhmotnený strach z minulosti zo siekt a iných svetových náboženstiev?