Mnohé živé tvory podľahnú ľahko závislosti, ktorá ich zničí. Napr. krysy budú tak dlho stláčať páčku s vytekajúcou sladkou tekutinou a konzumovať ju, až skapú. Mnohé závislosti likvidujú aj ľudí a celé spoločenstvá - napr. závislosť na alkohole, drogách, liekoch, hazarde. A dodávam, aj na peniazoch. Možno zo všetkých drog sú peniaze najrozšírenejšou a najzákernejšou, lebo ich mnohí milujú a naháňajú sa za nimi po celý život.
Niektoré prírodné kultúry ešte donedávna, kým nepoznali peniaze, nažívali v harmónii. Keď ich misionári obdarili peniazmi za služby, vzápätí obchodníci priniesli tovar, a naučili ich používať, začali pre peniaze aj vraždiť.
Posledné roky mnohé denné správy začínajú novinkami vo finančnom svete. Zisťujeme, že je v obehu bilióny dolárov a rôznych iných mien, že však reálnych peňazí, za ktoré nakupujeme, je menej, líšia sa od tých na účtoch, v tabuľkách, zobrazených číslami na papieri, v rôznych projektoch. Dokonca sa dozvedáme, že peniaze tvoria zisky, lebo už to nie je iba potvrdenka a mnemotechnická pomôcka, ako boli kedysi vruby na palici, či uzlíky na kapesníku. To, že nám banka požičiava peniaze, nie je už z dobrej vôle ako keď nám pomôže rodina a susedia, napr. poskytnutím múky, ktorú v budúcnosti vrátime. Už to je o poplatkoch, úrokoch. A tak sa pôžička môže pri neschopnosti ju splácať včas vyšplhať, zväčšiť do enormných rozmerov a zahrdúsiť nás ako Golem. A nielen nás, celé štáty. Dokáže zosypať svetové zoskupenie ako domček z karát. Niečomu podobnému čelíme dnes aj my tu na Slovensku, ako členovia eurozóny.
Medzi odborníkmi - financmajstrami, ekonómami, analytikmi sa vykryštalizovali dva protichodné názory, ktoré súperia aj u nás na Slovensku. Jeden reprezentuje „kohútisko" Y, ktorý vykrikuje, že treba požičiavať len tým, ktorí sú snaživí, málo zadlžení a dokážu sa postiť - čo sú podľa neho základné podmienky, aby peniaze plodili peniaze a vrátili sa do štátnej kasy. Ak ide o občana, či štát, ktorý je veľmi zadlžený, ľudia vôbec nie sú ochotní uťahovať si opasky, iba to ich politickí predstavitelia sľubujú, aby zo spoločnej kasy šikovne vytiahli nové a väčšie „pôžičky", potom treba takýmto klientom, susedom, poriadne buchnúť po paprčiach, a vykázať ich von. Či sa niekedy títo vrátia naspäť do spoločenstva ako bohatí, alebo prevychovaní, už nie je naša starosť.
Kohútisko Y dokonca vykrikuje, že aj keby z rôznych príčin ubudlo kvôli dlžníkovi zo spoločnej kasy, bude to menej, než keby sme mu stále požičiavali. Chápe, že sa niektorým kasám nebude páčiť, že nemôžu dlžníkovi naďalej požičiavať a ksichtiť sa, že je všetko O.K., lebo veď sa tie reálne peniaze, za ktoré si dlžníci kupujú tovar, nemnožia samorodením, ani písaním číslic na papieri, ale ich musí ktosi aj tvrdou prácou zarobiť a do kasy pod nátlakom odoslať. A takto je vysoký plat a úroky tých, ktorí obhospodarujú tieto peniaze, pravidelný a istý.
Kohútisko YY vykrikuje opačne, že predsa sme azda všetci svoji, lebo len zdanlivo sú jedni usilovní, pracovití, málo zadlžení. Stačí málo a hneď je tu čarovná palička, ktorou sa zamáva a z týchto dobrých disciplinovaných občanov s malými platmi a dôchodkami, s poloprázdnym žalúdkom a dovolenkovaním poza humna zaraz budú chamtivci, nezodpovední lenivci, voziaci sa na limuzínach, jednoducho paraziti žijúci nad pomery na Bahamách.
A tak sa pýtam, prečo Golem hrdúsi jedných a kedy zaútočí aj na nás? Kde sa ukrýva? Vraj ho múdry rabi vyrobil v Prahe, ale veď českí bratia sú na tom dobre. Nechali sa počuť, že chcú patriť k tým s najsilnejšou menou, t.j. k usilovným a pracovitým. Zrejme Golem útočí na určité rizikové skupinky, najmä na tých, ktorí majú šancu prideľovať, rozhodovať, dávať a prijímať peniaze. Asi títo ochoreli na závislosť od peňazí a darí sa im nakaziť aj ostatných svojich priateľov, príbuzných, atď. Čo s tým? Jednoducho im peniaze zobrať. A naopak dať ich tým, ktorí sú imúnni a zdraví. Ktorí dokážu vyžiť s málom a pestujú skutočnú solidaritu a vzájomnú pomoc, činmi, dobrým slovom, stabilnými priateľskými vzťahmi, pomocou v núdzi, aj bez očakávania úrokov, finančnej odmeny, recipročnej služby.
To, že sa vyprázdnia banky, ak sa súčasne zmení tok peňazí, tak netreba vytvárať katastrofické scenáre, len reálne podmienky na spolupatričnosť a spoluprácu v teréne.
Sme na dvore, na ktorom vyskakovali dvaja kohúti. Ľudia sú už necitliví, zostali hluchí. Keď sa blíži ťažké obdobie, akási katastrofa, tak sa to hemží tvormi, ktorí inštinktívne pobehujú a opúšťajú ohrozené miesto. Už nepozerajú napravo ani naľavo, južne, ani severne - ale prchajú a hľadia si seba samých. Tuším to pochopili oba kohúti a zmĺkli. Tiež sa pohli z minulosti do budúcnosti. Ak by bola Európa solidárna, tak by sa všetci správali zodpovedne, lebo by vedeli, že ich dlh musia platiť všetci. Ak sa mnohé štáty správali po celé roky nezodpovedne a sú vysoko zadlžení, potom je sebaklamom zdôrazňovať solidaritu a na nej stavať. Ako túžobný pokus sa to dá chápať, avšak nie ako riešenie problému bezcitnej nesolidarity. Chce to poctivo za okrúhlym stolom priamo do očí pozrieť a odkryť karty. A vylúčiť z kruhu nesolidárnych. Ak sa raz budú chcieť vrátiť, bude im umožnené. A ak je už potápajúca sa európska loď silne poškodená, tak azda v budúcnosti bude komplexná EÚ nielen so spoločnou menou, ale aj so spoločným etickým základom a stupňom psycho-sociálneho rozvoja.
